Príloha 3 - Brzdné skúšky a účinok brzdových systémov

PRÍLOHA 3
Brzdné skúšky a účinok brzdových systémov
1. Brzdné skúšky
1.1. Všeobecné ustanovenia
1.1.1. Účinok predpísaný pre brzdové systémy je založený na brzdnej dráhe a na strednom plnom brzdnom
spomalení. Účinok brzdového systému sa stanoví podľa nameranej brzdnej dráhy vo vzťahu k počiatočnej
rýchlosti vozidla a/alebo podľa stredného plného brzdného spomalenia, nameraného v priebehu skúšky.
1.1.2. Brzdná dráha je vzdialenosť, ktorú vozidlo prejde od okamihu, keď vodič začne uvádzať ovládač brzdového
systému do činnosti až do okamihu, keď sa vozidlo zastaví; počiatočná rýchlosť je rýchlosť v okamihu, keď
vodič začne uvádzať ovládač brzdového systému do činnosti; počiatočná rýchlosť nesmie byť nižšia ako 98 %
rýchlosti predpísanej pre príslušnú skúšku.
Stredné plné brzdné spomalenie (d ) sa vypočíta ako priemerné spomalenie, ktoré je funkciou vzdialenosti
m
prejdenej v intervale v až v, podľa tohto vzorca:
b e
v2 – v2
d ¼ b e
m 25:92 ðs – s Þ
e b
kde:
v = počiatočná rýchlosť vozidla v km/h
o
v = rýchlosť vozidla pri 0,8 v v km/h
b o
v = rýchlosť vozidla pri 0,1 v v km/h
e o
s = dráha, ktorú vozidlo prejde medzi v a v , v metroch
b o b
s = dráha, ktorú vozidlo prejde medzi v a v, v metroch
e o e
Rýchlosť a dráha sa zisťujú prístrojmi s presnosťou ±1 % predpísanej skúšobnej rýchlosti. Hodnota d sa môže
m
určiť inými spôsobmi než meraním rýchlosti a dráhy. V takomto prípade sa musí mať d presnosť ±3 %.
m
1.2. Na účely typového schválenia každého vozidla sa meria brzdný účinok pri cestných skúškach, pričom tieto
skúšky sa musia vykonávať za týchto podmienok:
1.2.1. Vozidlo musí zodpovedať podmienkam pre hmotnosť predpísaným pre každý typ skúšky a tieto podmienky sa
musia uviesť v skúšobnom protokole.
1.2.2. Skúška sa musí vykonať pri rýchlostiach, ktoré sú stanovené pre každý typ skúšky; ak je najvyššia konštrukčná
rýchlosť vozidla nižšia, než je rýchlosť predpísaná pre skúšku, vykoná sa skúška pri najvyššej rýchlosti vozidla.
1.2.3. Sila, ktorou sa počas skúšky pôsobí na ovládač brzdy na účely dosiahnutia predpísaného účinku, nesmie
prekročiť najvyššiu stanovenú hodnotu.
1.2.4. Pokiaľ nie je v relevantných prílohách stanovené inak, vozovka musí mať povrch s dobrými adhéznymi
vlastnosťami.
1.2.5. Skúšky sa konajú len vtedy, pokiaľ nemôžu byť výsledky ovplyvnené vetrom.
1.2.6. Na počiatku skúšky musia byť pneumatiky studené a nahustené na tlak predpísaný pre zaťaženie skutočne
nesené kolesami pri stojacom vozidle.

1.2.7. Predpísaný účinok sa musí dosiahnuť bez blokovania kolies pri rýchlostiach presahujúcich 15 km/h bez toho,
aby vozidlo vybočilo z pruhu širokého 3,5 m, bez toho, aby prekročilo uhol stočenia 15° a bez abnormálnych
vibrácií.
1.2.8. V prípade vozidiel poháňaných úplne alebo čiastočne elektrickým motorom (alebo motormi) trvalo spojenými
s kolesami sa musia všetky skúšky vykonať s pripojenými motormi.
1.2.9. V prípade vozidiel opísaných v bode 1.2.8 a vybavených elektrickým regeneratívnym brzdovým systémom
kategórie A sa skúšky správania vozidla vykonajú na skúšobnej dráhe s nízkym koeficientom adhézie
(vymedzeným v bode 5.2.2 prílohy 6) rýchlosťou rovnajúcou sa 80 % maximálnej rýchlosti, ktorá však
nepresahuje rýchlosť 120 km/h, aby sa skontrolovalo udržanie stability.
1.2.9.1. Okrem toho v prípade vozidiel s elektrickým regeneratívnym brzdovým systémom kategórie A nesmú
prechodové stavy, ako je radenie prevodových stupňov alebo uvoľnenie ovládača akcelerátora, ovplyvniť
správanie vozidla v podmienkach skúšok podľa bodu 1.2.9.
1.2.10. Počas skúšok uvedených v bode 1.2.9 a 1.2.9.1 nie je prípustné blokovanie kolies. Sú však dovolené korekcie
riadením, pokiaľ je uhlové otočenie ovládania riadenia počas dvoch počiatočných sekúnd menšie než 120°
a celkove nepresiahne 240°.
1.2.11. Stav zásobníka energie počas skúšok podľa prílohy 3:
a) V prípade vozidiel s elektricky aktivovanými prevádzkovými brzdami napájanými z trakčných batérií
(alebo pomocnej batérie), ktoré dostávajú energiu len z nezávislého vonkajšieho systému nabíjania, musia
byť tieto batérie počas skúšania brzdného účinku v priemernom stave nabitia zodpovedajúcom najviac
5 % nad stavom nabitia, pri ktorom sa má aktivovať výstraha o zlyhaní bŕzd predpísaná v bode 5.2.20.5.
Ak sa táto výstraha spustí, môžu sa batérie počas skúšania dobiť tak, aby sa zachoval ich požadovaný stav
nabitia.
b) V prípade vozidla so systémom brzdenia s elektrickým prevodom a bez simulovanej poruchy sa stav
zásobníkov elektrickej energie udržiava nad úrovňou uvedenou v bode 5.2.14.1 b).
1.3. Správanie vozidla pri brzdení
1.3.1. Pri brzdných skúškach, najmä pri skúškach z vysokých rýchlostí, je nutné overiť celkové správanie vozidla počas
brzdenia.
1.3.2. Správanie vozidla počas brzdenia na vozovke so zníženou adhéziou musí spĺňať relevantné požiadavky uvedené
v prílohe 5 a/alebo prílohe 6 k tomuto predpisu.
1.3.2.1. V prípade brzdového systému podľa bodu 5.2.7 tohto predpisu, kde je brzdenie konkrétnej nápravy (alebo
náprav) dosiahnuté pomocou viac než jedného zdroja brzdného momentu a jednotlivé zdroje sa navzájom
líšia, musí vozidlo spĺňať požiadavky prílohy 5 alebo prílohy 6 za všetkých podmienok prípustných stratégiou
riadenia vozidla(1).
1.4. Skúška typu 0 (základná skúška účinku bŕzd za studena)
1.4.1. Všeobecné ustanovenia
1.4.1.1. Priemerná teplota prevádzkových bŕzd na náprave vozidla, kde sú brzdy najviac ohriate, meraná vo vnútri
brzdových obložení alebo na brzdnej ploche kotúča alebo bubna musí byť pred každým brzdením v rozmedzí
od 65 do 100 °C.

1.4.1.2. Skúška sa musí vykonať za týchto podmienok:
1.4.1.2.1. Vozidlo musí byť naložené, pričom rozdelenie jeho hmotnosti na nápravy musí zodpovedať špecifikáciám
výrobcu; v prípade, že je stanovených viac alternatív rozdelenia hmotnosti na nápravy, musí byť rozdelenie
maximálnej hmotnosti na nápravy také, aby hmotnosť pripadajúca na každú nápravu bola úmerná najväčšej
hmotnosti prípustnej pre každú nápravu.
1.4.1.2.2. Každá skúška sa opakuje s nenaloženým vozidlom. Vo vozidle môže byť okrem vodiča ďalšia osoba na prednom
sedadle, ktorá je poverená zaznamenávaním výsledkov skúšok.
1.4.1.2.3. V prípade vozidla vybaveného elektrickým regeneratívnym brzdovým systémom závisia požiadavky od
kategórie tohto systému:
Kategória A. Počas skúšok typu 0 sa nesmie použiť žiaden samostatný ovládač elektrického regeneratívneho
brzdenia, ktorý je k dispozícii.
Kategória B. Podiel elektrického regeneratívneho brzdového systému na generovanej brzdnej sile nesmie
presiahnuť minimálnu úroveň zaručenú konštrukciou systému.
Táto požiadavka sa považuje za splnenú, ak sú batérie v jednom z týchto stavov nabitia:
a) na maximálnej úrovni nabitia odporúčanej výrobcom v špecifikáciách vozidla;
b) na úrovni minimálne 95 % plnej úrovne nabitia, ak výrobca neuvádza žiadne osobitné odporúčanie,
c) na maximálnej úrovni dosiahnutej automatickým systémom regulácie vo vozidle alebo
d) keď sa skúšky vykonávajú bez komponentu regeneratívneho brzdenia, bez ohľadu na stav nabitia batérií.
1.4.1.2.4. Limity predpísané pre minimálny účinok pri skúškach s vozidlom nenaloženým, ako aj naloženým, sú uvedené
ďalej; vozidlo musí spĺňať predpísanú brzdnú dráhu, ako aj predpísané stredné plné brzdné spomalenie, nie je
však nutné skutočne merať oba parametre.
1.4.1.2.5. Vozovka musí byť vodorovná; pokiaľ nie je stanovené inak, každá skúška môže zahŕňať až šesť zabrzdení
vrátane prípadných zabrzdení, ktoré sú potrebné, aby sa vodič zoznámil s vozidlom.
1.4.2. Skúška typu 0 s odpojeným motorom, skúška prevádzkového brzdenia podľa bodu 2.1.1.A tejto prílohy
Skúška sa musí vykonať pri predpísanej rýchlosti. Pre číselné hodnoty tejto rýchlosti je prípustná určitá
tolerancia. Musí sa dosiahnuť minimálny predpísaný účinok.
1.4.3. Skúška typu 0 so zapojeným motorom, skúška prevádzkového brzdenia podľa bodu 2.1.1.B tejto prílohy
1.4.3.1. Skúška sa vykoná so zapojeným motorom z rýchlosti predpísanej v bode 2.1.1.B tejto prílohy. Musí sa
dosiahnuť minimálny predpísaný účinok. Táto skúška sa nevykoná, pokiaľ je maximálna rýchlosť vozidla ≤
125 km/h.
1.4.3.2. Odmerajú sa maximálne skutočné brzdné účinky a správanie vozidla musí spĺňať požiadavky bodu 1.3.2 tejto
prílohy. Navyše, keď je maximálna rýchlosť vozidla väčšia než 200 km/h, vykoná sa skúška pri rýchlosti
160 km/h.

1.5. Skúška typu I (skúška zoslabovania brzdného účinku a jeho obnovenia)
1.5.1. Postup ohriatia bŕzd
1.5.1.1. Prevádzkové brzdy všetkých vozidiel sa musia skúšať vykonaním niekoľkých následných brzdení a uvoľnení
bŕzd s naloženým vozidlom, a to za podmienok uvedených v tejto tabuľke:
Podmienky skúšky
v v Δt
1 2 n
(v km/h) (v km/h) (s)
80 % v ≤ 120 0,5 v 45 15
max 1
kde:
v = počiatočná rýchlosť na počiatku brzdenia
1
v = rýchlosť na konci brzdenia
2
v = maximálna rýchlosť vozidla
max
n = počet brzdení
Δt = trvanie brzdného cyklu: čas, ktorý uplynie medzi začiatkom jedného brzdenia a začiatkom
nasledujúceho brzdenia
1.5.1.2. Ak vlastnosti vozidla nedovoľujú dodržať predpísané trvanie Δt, je možné toto trvanie predĺžiť; v každom
prípade musí byť okrem času potrebného na brzdenie a zrýchlenie vozidla v každom cykle k dispozícii
10 sekúnd na stabilizáciu rýchlosti v .
1
1.5.1.3. Pri týchto skúškach musí byť sila pôsobiaca na ovládač regulovaná tak, aby sa pri každom brzdení dosiahlo
stredné brzdné spomalenie 3 m/s2; je možné vykonať dve prípravné skúšky, aby sa určila príslušná sila
pôsobiaca na ovládač.
1.5.1.4. Počas brzdenia musí zostať trvalo zaradený najvyšší prevodový stupeň (s výnimkou rýchlobehu atď.).
1.5.1.5. Pri rozbiehaní sa po zabrzdení sa musí prevodovka použiť tak, aby sa dosiahla rýchlosť v v najkratšom
1
možnom čase (maximálne zrýchlenie, ktoré dovoľuje motor a prevodovka).
1.5.1.6. V prípade vozidiel, ktoré nie sú schopné samostatne vykonávať cykly zahrievania bŕzd, skúšky sa vykonajú tak,
že pred prvým brzdením sa dosiahne predpísaná rýchlosť a potom využitím maximálnych akceleračných
schopností vozidla sa opäť zvýši rýchlosť a následne postupne brzdí pri rýchlosti dosiahnutej na konci každého
cyklu s trvaním 45 sekúnd.
1.5.1.7. V prípade vozidiel vybavených elektrickým regeneratívnym brzdovým systémom kategórie B musí byť stav
batérií vozidla na začiatku skúšky taký, aby podiel elektrického regeneratívneho brzdového systému na
generovanej brzdnej sile nepresiahol minimálnu úroveň zaručenú konštrukciou systému. Táto požiadavka sa
považuje za splnenú, ak sú batérie v jednom zo stavov nabitia uvedených v bode 1.4.1.2.3.
1.5.1.7.1. V prípade vozidiel s hydraulickými kotúčovými brzdami alebo elektricky ovládanými mechanizmami
nastavovania nie sú potrebné žiadne požiadavky na nastavenie.

1.5.2. Účinok s ohriatymi brzdami
1.5.2.1. Na konci skúšky typu I (skúšky opísanej v bode 1.5.1) sa zmeria účinok prevádzkového brzdového systému
s ohriatymi brzdami za rovnakých podmienok (a najmä pri konštantnej sile na ovládač, ktorá nie je väčšia než
stredná hodnota sily alebo vyžadovaná hodnota brzdenia, ktorá sa skutočne použila) ako pri skúške typu
0 s odpojeným motorom (no teploty môžu byť odlišné).
Každý systém alebo funkcia, ktoré poskytujú kompenzáciu za stratu brzdného účinku v dôsledku oslabenia
brzdného účinku v dôsledku prehriatia bŕzd, musia byť počas tejto skúšky nefunkčné.
1.5.2.2. Tento účinok s ohriatymi brzdami nesmie byť menší než 75 %(2)predpísaného účinku a ani menší než 60 %
hodnoty zistenej pri skúške typu 0 s odpojeným motorom.
1.5.2.3. V prípade vozidiel vybavených elektrickým regeneratívnym brzdovým systémom kategórie A musí byť počas
jednotlivých brzdení trvalo zaradený najvyšší prevodový stupeň a osobitný ovládač elektrického brzdenia,
pokiaľ je vo vozidle, sa nesmie použiť.
1.5.2.4. V prípade vozidiel vybavených elektrickým regeneratívnym brzdovým systémom kategórie B sa po vykonaní
cyklov zahrievania podľa bodu 1.5.1.6 tejto prílohy vykoná skúška účinku s ohriatymi brzdami pri maximálnej
rýchlosti, ktorú môže vozidlo dosiahnuť na konci cyklu zahrievania bŕzd, ak sa nemôže dosiahnuť rýchlosť
uvedená v bode 2.1.1.A tejto prílohy.
Na porovnanie skúška typu 0 so studenými brzdami sa opakuje pri tej istej rýchlosti a s podobným podielom
elektrického regeneratívneho brzdenia nastaveným pri zodpovedajúcom stave nabitia batérie, ktorý bol
k dispozícii počas skúšky účinku s ohriatymi brzdami.
Po postupe obnovenia brzdného účinku a skúške je povolené opätovné obnovenie vlastností brzdových
obložení predtým, než sa vykoná skúška na porovnanie tohto druhého účinku so studenými brzdami
s účinkom dosiahnutým s ohriatymi brzdami podľa kritérií uvedených v bode 1.5.2.2 alebo 1.5.2.5 tejto
prílohy.
Skúšky sa môžu vykonať bez komponentu regeneratívneho brzdenia. V takom prípade sa neuplatňuje
požiadavka na stav nabitia batérií.
1.5.2.5. V prípade vozidla, ktoré spĺňa požiadavku na 60 % účinku stanovenú v bode 1.5.2.2 tejto prílohy, ktoré však
nemôže splniť požiadavku na 752% účinku podľa bodu 1.5.2.2 prílohy, sa môže vykonať ďalšia skúška účinku
s ohriatymi brzdami, pričom sa na ovládač pôsobí silou, ktorá nepresahuje hodnotu uvedenú v bode 2 tejto
prílohy. Výsledky obidvoch skúšok sa uvedú v skúšobnom protokole.
1.5.3. Postup obnovenia brzdného účinku
Bezprostredne po skúške brzdného účinku s ohriatymi brzdami sa vykonajú štyri zabrzdenia z 50 km/h so
zapojeným motorom a so stredným spomalením 3 m/s2. Medzi začiatkami za sebou nasledujúcich brzdení sa
ponechá interval 1,5 km. Ihneď po každom zabrzdení sa vozidlo zrýchli tak, aby čo najskôr dosiahlo rýchlosť
50 km/h a táto rýchlosť sa udržuje až do vykonania nasledujúceho zabrzdenia.
1.5.3.1. V prípade vozidiel vybavených elektrickým regeneratívnym brzdovým systémom kategórie B sa môžu batérie
opätovne nabiť alebo vymeniť za nabitú súpravu. V takom prípade sa vykoná ďalšie opätovné obnovenie
vlastností brzdových obložení, aby sa dokončil postup obnovenia brzdného účinku.
Postupy sa môžu vykonať bez komponentu regeneratívneho brzdenia.

1.5.4. Obnovený brzdný účinok
Na konci postupu obnovenia brzdného účinku sa odmeria obnovený brzdný účinok prevádzkového brzdového
systému za rovnakých podmienok ako pri skúške typu 0 s odpojeným motorom (pričom teploty môžu byť
rozdielne) a s použitím strednej sily pôsobiacej na ovládač, ktorá nie je väčšia než stredná ovládacia sila použitá
v zodpovedajúcej skúške typu 0.
Tento obnovený brzdný účinok nesmie byť menší než 70 % ani väčší než 150 % hodnoty zistenej pri skúške
typu 0 s odpojeným motorom.
1.5.4.1. V prípade vozidiel vybavených elektrickým regeneratívnym brzdovým systémom kategórie B sa musí skúška
obnovenia vykonať bez komponentu regeneratívneho brzdenia, t. j. za podmienok uvedených v bode 1.5.4.
Po ďalšom kondicionovaní brzdových obložení sa vykoná druhé opakovanie skúšky typu 0 pri tej istej rýchlosti
a bez podielu elektrického regeneratívneho brzdenia ako pri skúške obnovenia s odpojeným motorom/
odpojenými motormi a dosiahnuté výsledky skúšok sa porovnajú.
Obnovený brzdný účinok nesmie byť menší než 70 % a väčší než 150 % hodnoty zaznamenanej pri poslednom
opakovaní skúšky typu 0.
2. Účinok brzdových systémov
2.1. Prevádzkový brzdový systém
2.1.1. Prevádzkové brzdy sa skúšajú za podmienok uvedených v tejto tabuľke:
A) Skúška typu v 100 km/h
0 s odpojeným motorom s ≤ 0,1 v + 0,0060 v2(m)
d ≥ 6,43 m/s2
m
B) Skúška typu 0 so v 80 % v ≤ 160 km/h
max
zapojeným motorom s ≤ 0,1 v + 0,0067 v2(m)
d ≥ 5,76 m/s2
m
f 6,5 – 50 daN
kde:
v = skúšobná rýchlosť, v km/h
s = brzdná dráha, v metroch
d = stredné plné brzdné spomalenie, v m/s2
m
f = sila aplikovaná na pedál, v daN
v = maximálna rýchlosť vozidla, v km/h
max
2.1.2. V prípade motorového vozidla oprávneného ťahať nebrzdené prípojné vozidlo nesmie byť minimálny účinok
typu-0 jazdnej súpravy menší než 5,4 m/s2so záťažou aj bez záťaže.

Brzdný účinok jazdnej súpravy sa overí výpočtom z maximálneho brzdného účinku, ktorý sa skutočne dosiahol
so samotným motorovým vozidlom (naloženým) pri skúške typu 0 s odpojeným motorom, a to podľa tejto
rovnice (nevyžadujú sa žiadne praktické skúšky s pripojeným nebrzdeným prípojným vozidlom):
P
d ¼d • M
M+R M
P + P
M R
kde:
d = vypočítané stredné plné brzdné spomalenie motorového vozidla s pripojeným nebrzdeným
M + R
prípojným vozidlom, v m/s2
d = maximálne stredné plné brzdné spomalenie samotného motorového vozidla dosiahnuté pri
M
skúške typu 0 s odpojeným motorom, v m/s2
P = hmotnosť motorového vozidla (naloženého)
M
P = maximálna hmotnosť nebrzdeného prípojného vozidla, ktoré je možné pripojiť, podľa vyhlásenia
R
výrobcu motorového vozidla
2.2. Núdzový brzdový systém
2.2.1. Účinok núdzového brzdového systému sa skúša skúškou typu 0 s odpojeným motorom z počiatočnej rýchlosti
vozidla 100 km/h a so silou pôsobiacou na ovládač prevádzkovej brzdy najmenej 6,5 daN a najviac 50 daN.
2.2.2. S núdzovým brzdovým systémom sa musí dosiahnuť brzdná dráha nepresahujúca túto hodnotu:
0,1 v + 0,0158 v2(m)
a stredné plné brzdné spomalenie najmenej 2,44 m/s2(čo zodpovedá druhému členu uvedeného vzorca).
2.2.3. Skúška účinnosti núdzového brzdenia sa vykoná simulovaním podmienok skutočnej poruchy v prevádzkovom
brzdovom systéme.
2.2.4. V prípade vozidiel využívajúcich elektrické regeneratívne brzdové systémy sa ešte overia brzdné účinky pri
týchto dvoch poruchách:
2.2.4.1. úplné zlyhanie účinku elektrického komponentu prevádzkového brzdenia;
2.2.4.2. prípad, keď porucha spôsobí, že elektrický komponent dodá najväčšiu brzdnú silu.
2.3. Parkovací brzdový systém
2.3.1. Parkovací brzdový systém musí udržať naložené vozidlo v nehybnom stave na stúpaní alebo klesaní so
sklonom 20 %.
2.3.2. V prípade vozidiel, ktoré sa môžu spojiť s prípojným vozidlom, musí parkovací brzdový systém motorového
vozidla udržať jazdnú súpravu v nehybnom stave na stúpaní alebo klesaní so sklonom 12 %.
2.3.3. Ak je ovládanie ručné, sila pôsobiaca na ovládač nesmie presiahnuť 40 daN.
2.3.4. Ak je ovládanie nožné, sila pôsobiaca na ovládač nesmie presiahnuť 50 daN.
2.3.5. Je možné pripustiť parkovací brzdový systém, v prípade ktorého je nutné uvedenie do činnosti opakovať
niekoľkokrát, než sa dosiahne predpísaný účinok.

2.3.6. Aby sa overilo splnenie požiadaviek uvedených v bode 5.2.2.4 tohto predpisu, musí sa vykonať skúška typu
0 s odpojeným motorom pri počiatočnej skúšobnej rýchlosti 30 km/h. Pri brzdení, ktoré sa vykoná pôsobením
na ovládač parkovacieho brzdového systému, nesmie byť stredné plné brzdné spomalenie a brzdné spomalenie
tesne pred zastavením vozidla menšie než 1,5 m/s2. Skúška sa vykoná s naloženým vozidlom. Sila, ktorou sa
pôsobí na ovládač brzdy, nesmie prekročiť predpísané hodnoty.
3. Čas nábehu brzdenia
3.1. V prípade vozidla vybaveného prevádzkovým brzdovým systémom, ktorý plne alebo čiastočne závisí od zdroja
energie iného, než je svalová sila vodiča, musia byť splnené tieto požiadavky:
3.1.1. Pri rýchlom núdzovom brzdení nesmie čas, ktorý uplynie medzi okamihom, keď sa začne ovládač uvádzať do
činnosti, a okamihom, keď brzdná sila na náprave umiestnenej z hľadiska nábehu brzdenia najnepriaznivejšie
dosiahne hodnotu zodpovedajúcu predpísanému účinku, presiahnuť 0,6 s.
3.1.2. V prípade vozidiel vybavených hydraulickými brzdovými systémami sa požiadavky bodu 3.1.1 považujú za
splnené, ak pri núdzovom brzdení spomalenie vozidla alebo tlak v najnepriaznivejšie umiestnenom brzdovom
valci dosiahnu hodnoty zodpovedajúce predpísanému účinku do 0,6 s.
3.1.3. V prípade vozidiel vybavených systémom brzdenia s elektrickým prevodom sa požiadavky bodu 3.1.1
pokladajú za splnené, ak pri núdzovom manévri spomalenie vozidla najnepriaznivejšie pôsobiacej brzde
dosiahne úroveň zodpovedajúcu predpísanému účinku do 0,6 s.

PRÍLOHA 3 – Doplnok
Postup monitorovania stavu nabitia batérie
Tento postup platí pre batérie vozidla používané na trakčné a regeneratívne brzdenie.
Postup vyžaduje použitie dvojsmerného watthodinového elektromera jednosmerného prúdu alebo dvojsmerného
ampérhodinového elektromera jednosmerného prúdu.
1. Postup
1.1. Ak sú batérie nové alebo boli skladované dlhší čas, musia sa podrobiť cyklovaniu podľa odporúčania výrobcu. Po
dokončení cyklovania musí byť dodržaný minimálne 8 hodinový čas úpravy teploty pri teplote okolia.
1.2. Postupom odporúčaným výrobcom sa dosiahne plný stav nabitia.
1.3. Po vykonaní brzdných skúšok podľa bodov 1.2.11, 1.4.1.2.3, 1.5.1.6, 1.5.1.7 a 1.5.2.4 prílohy 3 sa watthodiny
spotrebované trakčnými motormi a dodávané regeneratívnym brzdovým systémom zaznamenajú ako priebežný
súčet, ktorý sa použije na určenie stavu nabitia na začiatku alebo na konci konkrétnej skúšky.
1.4. Úroveň stavu nabitia batérií pre porovnávacie skúšky, ako sú skúšky podľa bodu 1.5.2.4 prílohy 3, sa zopakuje buď
opätovným nabitím batérií na danú úroveň, alebo nabitím nad túto úroveň a vybitím na požadovanú úroveň
zaťaženia pri približne konštantnom výkone, kým sa nedosiahne požadovaný stav nabitia. Ako alternatíva sa
v prípade vozidiel len s batériou napájanou elektrickou trakciou môže stav nabitia upraviť chodom vozidla. Skúšky
vykonané s čiastočne nabitou batériou na začiatku skúšky sa musia vykonať čo najskôr po dosiahnutí
požadovaného stavu nabitia.