Príloha 6 - Požiadavky na vozidlá vybavené protiblokovacími systémami

PRÍLOHA 6
Požiadavky na skúšky, ktoré sa vzťahujú na vozidlá vybavené protiblokovacími systémami
1. Všeobecné ustanovenia
1.1. V tejto prílohe sú vymedzené požiadavky na brzdné účinky cestných vozidiel vybavených protiblokovacími
systémami.
1.2. Protiblokovacie systémy známe v súčasnosti zahŕňajú jeden alebo viac snímačov, jedno alebo viac riadiacich
zariadení a jeden alebo viac modulátorov. Akékoľvek zariadenie inej konštrukcie, ktoré môže byť zavedené
v budúcnosti, alebo zariadenie, v ktorom je protiblokovacia funkcia integrovaná do iného systému, sa bude
pokladať za protiblokovací brzdový systém v zmysle tejto prílohy a prílohy 5 k tomuto predpisu, pokiaľ jeho
účinky budú ekvivalentné účinkom predpísaným touto prílohou.
2. Vymedzenie pojmov
2.1. „protiblokovací systém“ je časť prevádzkového brzdového systému, ktorá automaticky riadi mieru sklzu kolesa
(kolies) v smere jeho rotácie na jednom alebo viacerých kolesách vozidla pri brzdení;
2.2. „snímač“ je komponent skonštruovaný na identifikáciu stavu rotácie kolesa (kolies) alebo dynamického stavu
vozidla a na prenos príslušných údajov do riadiaceho zariadenia;
2.3. „riadiace zariadenie“ je komponent skonštruovaný na vyhodnotenie údajov odovzdaných snímačom (snímačmi)
a na odovzdanie signálu do modulátora;
2.4. „modulátor“ je komponent skonštruovaný na menenie brzdnej sily (brzdných síl) podľa signálu, ktorý bol prijatý
z riadiaceho zariadenia;
2.5. „priamo ovládané koleso“ je koleso, ktorého brzdná sila sa reguluje podľa údajov vyslaných prinajmenšom jeho
vlastným snímačom(1);
2.6. „nepriamo ovládané koleso“ je koleso, ktorého brzdná sila sa reguluje podľa údajov poskytnutých snímačmi iných
kolies(1);
2.7. „plné cyklovanie“ znamená, že protiblokovací systém opakovane reguluje brzdnú silu, aby sa zabránilo
blokovaniu priamo ovládaných kolies; Brzdenie, pri ktorom k takej regulácii dôjde len raz v priebehu
zabrzdenia do zastavenia vozidla, sa nepovažuje za brzdenie spĺňajúce toto vymedzenie.
3. Typy protiblokovacích systémov
3.1. Vozidlo sa považuje za vybavené protiblokovacím systémom v zmysle bodu 1 prílohy 5 k tomuto predpisu, ak
je vybavené niektorým z týchto systémov:
3.1.1. Protiblokovací systém kategórie 1
Vozidlo vybavené protiblokovacím systémom kategórie 1 musí spĺňať všetky požiadavky tejto prílohy.
(1) Protiblokovacie systémy s ovládaním hornej selekcie sa pokladajú za zariadenia zahŕňajúce priamo ovládané, ako aj nepriamo
ovládané kolesá; v systémoch s ovládaním dolnej selekcie sa všetky kolesá, z ktorých snímače snímajú signály, pokladajú za priamo
ovládané kolesá.

3.1.2. Protiblokovací systém kategórie 2
Vozidlo vybavené protiblokovacím systémom kategórie 2 musí spĺňať všetky požiadavky tejto prílohy
s výnimkou bodu 5.3.5.
3.1.3. Protiblokovací systém kategórie 3
Vozidlo vybavené protiblokovacím systémom kategórie 3 musí spĺňať všetky požiadavky tejto prílohy
s výnimkou bodov 5.3.4 a 5.3.5. Na takých vozidlách každá jednotlivá náprava, ktorá nemá aspoň jedno
priamo ovládané koleso, musí namiesto požiadaviek na využitie adhézie predpísaných v bode 5.2 tejto prílohy
spĺňať požiadavky na využitie adhézie a na poradie blokovania kolies podľa prílohy 5 k tomuto predpisu. Ak
však vzájomná poloha kriviek využitia adhézie nespĺňa požiadavky bodu 3.1 prílohy 5 k tomuto predpisu,
vykoná sa kontrola, aby sa zabezpečilo, že kolesá aspoň jednej zo zadných náprav neblokujú pred kolesami
prednej nápravy alebo predných náprav za podmienok predpísaných v bode 3.1 prílohy 5 k tomuto predpisu
vzhľadom na uvedené pomerné brzdné spomalenie a zaťaženie vozidiel. Splnenie týchto požiadaviek možno
overiť skúškami na dráhe s povrchom s vysokým a s nízkym koeficientom adhézie (približne 0,8 a najviac 0,3),
pričom sa pôsobí vhodnou silou na ovládač prevádzkového brzdenia.
4. Všeobecné požiadavky
4.1. Každá elektrická porucha alebo chybná činnosť snímača, ktorá ovplyvní systém z hľadiska funkcie
a požiadaviek na účinky podľa tejto prílohy, vrátane porúch a chybnej činnosti elektrického napájania,
vonkajšej kabeláže k ovládaciemu zariadeniu, riadiaceho zariadenia (riadiacich zariadení)(2) a modulátora
(modulátorov), musí byť signalizovaná vodičovi osobitným optickým výstražným signálom. Na tieto účely sa
použije žltý výstražný signál uvedený v bode 5.2.21.1.2 tohto predpisu.
4.1.1. Poruchy snímača, ktoré sa nedajú zistiť pri statických podmienkach, sa musia prejaviť najneskôr, keď vozidlo
prekročí rýchlosť 10 km/h(3). Aby sa však predišlo chybnej signalizácii poruchy v prípade, keď snímač neudáva
rýchlosť vozidla, pretože sa koleso neotáča, môže sa overenie uskutočniť neskôr, porucha sa však musí odhaliť
najneskôr vtedy, keď vozidlo prekročí rýchlosť 15 km/h.
4.1.2. Ak je protiblokovací brzdový systém napájaný, keď vozidlo stojí, musí elektricky ovládaný ventil (ventily)
vzduchového modulátora cyklovať aspoň raz.
4.2. V prípade jednotlivej elektrickej funkčnej poruchy, ktorá zasahuje len protiblokovaciu funkciu, ako ju ukazuje
uvedený žltý výstražný signál, nesmie byť účinok prevádzkového brzdenia, ktoré potom nasleduje, menší než
80 % predpísaného účinku pri skúške typu 0 s odpojeným motorom. Zodpovedá to brzdnej dráhe 0,1
v + 0,0075 v2(m) a strednému plnému brzdnému spomaleniu 5,15 m/s2.
4.3. Funkcia protiblokovacieho systému nesmie byť rušená pôsobením magnetických alebo elektrických polí. Musí
sa to preukázať splnením požiadaviek predpisu OSN č. 10, ako sa požaduje v bode 5.1.1.4 predpisu.
4.4. Nesmie byť poskytnuté ručné zariadenie na vyradenie protiblokovacieho systému z činnosti alebo na zmenu
režimu jeho ovládania(4).
(2) Výrobca poskytne technickej službe dokumentáciu k riadiacemu zariadeniu (riadiacim zariadeniam) vo formáte podľa prílohy 8.
(3) Výstražný signál sa môže znova rozsvietiť, keď vozidlo stojí, za predpokladu, že zhasne skôr, než vozidlo dosiahne rýchlosť 10 km/h,
prípadne 15 km/h, ak neexistuje žiadna skutočná porucha.
(4) Rozumie sa, že bod 4.4 tejto prílohy neplatí pre zariadenia, ktoré menia režim, ktorým sa protiblokovací systém reguluje, pokiaľ sú pri
zmenenom spôsobe regulácie splnené všetky požiadavky na danú kategóriu protiblokovacích systémov, ktorými je vozidlo vybavené.

5. Osobitné ustanovenia
5.1. Spotreba energie
Vozidlá vybavené protiblokovacími systémami si musia zachovať svoj brzdný účinok pri dlhotrvajúcom brzdení
s plnou aktiváciou ovládača prevádzkového brzdenia. Splnenie tejto požiadavky sa overuje pomocou týchto
skúšok:
5.1.1. Skúšobný postup
5.1.1.1. Počiatočná úroveň energie v zásobníkoch energie musí mať hodnotu udanú výrobcom. Táto hladina energie
musí byť aspoň taká, aby pri naloženom vozidle zaisťovala účinok predpísaný pre prevádzkové brzdenie.
Zásobník alebo zásobníky energie pre pneumatické pomocné zariadenia musia byť odpojené.
5.1.1.2. Brzdí sa s plnou aktiváciou ovládača, z počiatočnej rýchlosti najmenej 50 km/h, na povrchu vozovky
s koeficientom adhézie maximálne 0,3(5), s naloženým vozidlom, za čas t, pričom sa musí zohľadniť energia
spotrebovaná počas tohto času nepriamo ovládanými kolesami a protiblokovací systém musí naďalej riadiť
všetky priamo ovládané kolesá.
5.1.1.3. Zásobníky prevodu energie sa nesmú dopĺňať.
5.1.1.4. Následne sa so stojacim vozidlom ovládačom prevádzkového brzdenia vykonajú štyri plné zdvihy za sebou.
V prípade systému brzdenia s elektrickým prevodom musí byť každé plné uvedenie do činnosti vymedzené
v časti B bode 1.2.3.3 prílohy 4.
5.1.1.5. Pri piatom zabrzdení musí byť možné brzdiť vozidlo s účinkom najmenej takým, aký je predpísaný pre núdzové
brzdenie naloženého vozidla.
5.1.2. Ďalšie požiadavky
5.1.2.1. Koeficient adhézie povrchu vozovky sa odmeria s tým istým vozidlom, s ktorým sa konajú skúšky, metódou
uvedenou v bode 1.1 doplnku 2 k tejto prílohe.
5.1.2.2. Brzdná skúška sa vykoná s odpojeným motorom pri voľnobehu a s naloženým vozidlom.
5.1.2.3. Čas brzdenia t sa určí zo vzorca:
v
t¼ max
7
(avšak minimálne 15 sekúnd),
kde čas t je vyjadrený v sekundách a v znamená najväčšiu konštrukčnú rýchlosť vozidla v km/h s hornou
max
hranicou 160 km/h.
5.1.2.4. Pokiaľ nie je možné dosiahnuť čas t v jednej fáze brzdenia, môžu sa vykonať ďalšie fázy brzdenia, pričom
celkove sa môžu vykonať najviac štyri fázy.
(5) Kým nebudú všeobecne dostupné takéto skúšobné povrchy, môže technická služba rozhodnúť, že sa použijú pneumatiky na hranici
opotrebenia a povrchy s vyššími koeficientmi adhézie až do hodnoty 0,4. Skutočne zistené hodnoty a typ pneumatík a povrchu dráhy
sa musia zaznamenať.

5.1.2.5. Pokiaľ sa skúška uskutočňuje vo viacerých fázach, nesmie sa medzi jednotlivými fázami skúšky dopĺňať žiadna
energia.
Počínajúc druhou fázou sa môže zohľadniť energia spotrebovaná pri prvom zabrzdení tým, že sa od štyroch
brzdení s plnou aktiváciou predpísaných v bode 5.1.1.4 (a 5.1.1.5 a 5.1.2.6) tejto prílohy odpočíta jedno
zabrzdenie s plnou aktiváciou, a to podľa potreby pre každú z druhej, tretej a štvrtej fázy, ktoré sa použili pri
skúške stanovenej v bode 5.1.1 tejto prílohy.
5.1.2.6. Účinok predpísaný v bode 5.1.1.5 tejto prílohy sa považuje za splnený, pokiaľ sa na konci štvrtého brzdenia pri
stojacom vozidle úroveň energie v zásobníku (zásobníkoch) rovná úrovni energie potrebnej na dosiahnutie
účinku predpísaného pre núdzové brzdenie s naloženým vozidlom alebo je vyššia než táto hladina.
5.2. Využitie adhézie
5.2.1. Využitie adhézie protiblokovacím systémom zohľadňuje skutočný prírastok brzdnej dráhy vzhľadom na
teoretickú minimálnu hodnotu brzdnej dráhy. Protiblokovací systém sa považuje za vyhovujúci, pokiaľ je
splnená podmienka ε ≥ 0,75, kde ε vyjadruje využitie adhézie, ako je vymedzené v bode 1.2 doplnku 2 k tejto
prílohe.
5.2.2. Využitie adhézie ε sa zisťuje na dráhach s povrchom s koeficientom adhézie najviac 0,3 (5) a potom pri hodnote
okolo 0,8 (suchá vozovka) z počiatočnej rýchlosti 50 km/h. Aby sa vylúčili vplyvy rozdielov teplôt medzi
brzdami, odporúča sa určiť hodnotu z skôr než hodnotu k.
AL
5.2.3. Skúšobný postup na určenie koeficientu adhézie (k) a spôsob výpočtu využitia adhézie (ε) sú uvedené v doplnku
2 k tejto prílohe.
5.2.4. Využitie adhézie protiblokovacím systémom sa overuje na úplných vozidlách vybavených protiblokovacím
systémom kategórie 1 alebo 2. V prípade vozidiel vybavených protiblokovacím systémom kategórie 3 musí
túto požiadavku splniť iba náprava (nápravy) s aspoň jedným priamo ovládaným kolesom.
5.2.5. Splnenie požiadavky ε ≥ 0,75 sa overuje s vozidlom naloženým aj nenaloženým(6).
Skúška s naloženým vozidlom na povrchu s vysokým koeficientom adhézie sa môže vypustiť, ak sa
s predpísanou silou pôsobiacou na ovládač nedosiahne plné cyklovanie protiblokovacieho systému.
Pri skúške s nenaloženým vozidlom sa môže sila pôsobiaca na ovládač zväčšiť až na 100 daN, ak sa pri plnej
predpísanej sile nevykoná žiaden cyklus(7). Ak 100 daN nepostačuje, aby systém cykloval, potom sa táto
skúška môže vypustiť.
5.3. Doplnkové kontroly
Tieto ďalšie kontroly sa vykonajú s odpojeným motorom a s vozidlom naloženým aj nenaloženým:
5.3.1. Kolesá priamo riadené protiblokovacím systémom nesmú blokovať, keď sa na ovládač náhle zapôsobí plnou
silou(7) na povrchoch vozovky uvedených v bode 5.2.2 tejto prílohy pri počiatočnej rýchlosti v = 40 km/h
a pri vysokej počiatočnej rýchlosti v = 0,8 v ≤ 120 km/h(8).
max
5.3.2. Keď náprava prechádza z povrchu s vysokým koeficientom adhézie (k ) na povrch s nízkym koeficientom
H
adhézie (k ), pričom k ≥ 0,5 a k / k ≥ 2(9), pri pôsobení plnej sily7 na ovládač nesmú blokovať priamo
L H H L
ovládané kolesá. Rýchlosť vozidla a okamih začiatku brzdenia sa určí tak, aby sa pri plnom cyklovaní
protiblokovacieho systému na povrchu s vysokým koeficientom adhézie vykonal prechod z jedného povrchu
na druhý vysokou aj nízkou rýchlosťou za podmienok stanovených v bode 5.3.1.(8)
(6) Kým sa nevytvorí jednotný skúšobný postup, je možné skúšky vyžadované podľa tohto bodu opakovať s vozidlami vybavenými
elektrickými regeneratívnymi brzdovými systémami, aby sa určil vplyv rôznych hodnôt rozdelenia účinku brzdenia poskytovaných
automatickými funkciami vo vozidle.
(7) „Plná sila“ je najväčšia sila stanovená v prílohe 3 k tomuto predpisu; väčšiu silu možno použiť, ak je potrebná na aktiváciu
protiblokovacieho systému.
(8) Účelom týchto skúšok je overiť, že kolesá neblokujú a že vozidlo zostáva stabilné; preto nie je potrebné brzdiť až do úplného
zastavenia vozidla na povrchu s nízkym koeficientom adhézie.
(9) k je koeficient adhézie povrchu s vysokým koeficientom adhézie,
H
k je koeficient adhézie povrchu s nízkym koeficientom adhézie,
L
k a k sa určia meraním, ako je stanovené v doplnku 2 k tejto prílohe.
H L

5.3.3. Keď vozidlo prechádza z povrchu s nízkym koeficientom adhézie (k ) na povrch s vysokým koeficientom
L
adhézie (k ), pričom k ≥ 0,5 a k / k ≥ 2 (9), pri pôsobení plnej sily7 na ovládač musí vzrásť spomalenie
H H H L
vozidla na príslušne vysokú hodnotu za primeraný čas a vozidlo sa nesmie vychýliť zo svojho počiatočného
smeru. Rýchlosť vozidla a okamih začiatku brzdenia sa určí tak, aby pri protiblokovacom systéme v úplnom
cykle na povrchu s nízkym koeficientom adhézie došlo k prechodu z jedného povrchu na druhý rýchlosťou
približne 50 km/h.
5.3.4. Ustanovenia tohto bodu platia len pre vozidlá vybavené protiblokovacími systémami kategórie 1 alebo 2. Keď
sú kolesá na pravej a ľavej strane vozidla na povrchoch s rozdielnymi koeficientmi adhézie (k a k ), k ≥ 0,5
H L H
a k / k ≥ 2 (9), pri náhlom pôsobení plnej sily7 na ovládač priamo ovládané kolesá nesmú blokovať pri
H L
rýchlosti 50 km/h.
5.3.5. Navyše musia naložené vozidlá vybavené protiblokovacím systémom kategórie 1 za podmienok stanovených
v bode 5.3.4 tejto prílohy dosiahnuť pomerné brzdné spomalenie predpísané v doplnku 3 k tejto prílohe.
5.3.6. Pri skúškach stanovených v bodoch 5.3.1, 5.3.2, 5.3.3, 5.3.4 a 5.3.5 tejto prílohy sa však pripúšťajú krátkodobé
blokovania kolies. Ďalej je blokovanie kolies prípustné pri rýchlosti vozidla nižšej než 15 km/h. A rovnako,
blokovanie nepriamo ovládaných kolies je prípustné pri akejkoľvek rýchlosti vozidla, smerová stabilita
a riaditeľnosť vozidla však nesmú byť pritom narušené a vozidlo nesmie presiahnuť uhol stočenia 15° alebo
vybočiť z pruhu širokého 3,5 m.
5.3.7. Pri skúškach podľa bodov 5.3.4 a 5.3.5 tejto prílohy je prípustná korekcia riadením, pokiaľ je uhlové otočenie
ovládania riadenia menšie než 120° v prvých dvoch sekundách a celkove nepresiahne 240°. Okrem toho musí
na začiatku týchto skúšok pozdĺžna stredná rovina vozidla prechádzať rozhraním medzi povrchmi s vysokým
a s nízkym koeficientom adhézie a počas týchto skúšok nesmie žiadna časť (vonkajších) pneumatík prekročiť
toto rozhranie (6).

PRÍLOHA 6 – Doplnok 1
Symboly a vymedzenie
Symbol Vymedzenie pojmov
E rázvor
ε využitie adhézie vozidlom: podiel najväčšieho pomerného brzdného spomalenia s protiblokovacím
systémom zapnutým (z ) a koeficientom adhézie (k)
AL
ε hodnota ε nameraná na náprave i (v prípade motorového vozidla s protiblokovacím systémom kategórie
i
3)
ε hodnota ε na povrchu s vysokým koeficientom adhézie
H
ε hodnota ε na povrchu s nízkym koeficientom adhézie
L
F sila (N)
F normálová reakcia povrchu vozovky v dynamickom stave a s protiblokovacím systémom zapnutým
dyn
F F na náprave i v prípade poháňaných vozidiel
idyn dyn
F normálová reakcia povrchu vozovky pôsobiaca na nápravu i v statickom stave
i
F celková normálová statická reakcia povrchu vozovky pôsobiaca na všetky kolesá poháňaného vozidla
M
F (1) celková normálová statická reakcia povrchu vozovky pôsobiaca na nebrzdené a nepoháňané nápravy
Mnd
poháňaného vozidla
F (1) celková normálová statická reakcia povrchu vozovky pôsobiaca na nebrzdené a poháňané nápravy
Md
poháňaného vozidla
F (1) 0,01 F + 0,015 F
WM Mnd Md
g gravitačné zrýchlenie (9,81 m/s2)
h výška ťažiska nad vozovkou špecifikovaná výrobcom a odsúhlasená technickou službou vykonávajúcou
schvaľovaciu skúšku
k koeficient adhézie medzi pneumatikou a vozovkou
k hodnota koeficientu k pre jednu prednú nápravu
f
k hodnota koeficientu k zistená na povrchu s vysokým koeficientom adhézie
H
k hodnota k zistená pre nápravu i na vozidle s protiblokovacím systémom kategórie 3
i
k hodnota koeficientu k zistená na povrchu s nízkym koeficientom adhézie
L
k hodnota adhézie pre sklz 100 %
lock
k hodnota koeficientu k pre poháňané vozidlo
M
k maximálna hodnota krivky „adhézie v závislosti od sklzu“
peak
k hodnota koeficientu k pre jednu zadnú nápravu
r
P hmotnosť vozidla (kg)
R pomer k ku k
peak lock
t časový interval (s)
t stredná hodnota t
m
t minimálna hodnota t
min
(1) F a F v prípade dvojnápravových motorových vozidiel: tieto symboly sa môžu zjednodušiť na zodpovedajúce symboly F.
Mnd Md i

Symbol Vymedzenie pojmov
z pomerné brzdné spomalenie
z pomerné brzdné spomalenie z vozidla so zapnutým protiblokovacím systémom
AL
z stredné pomerné brzdné spomalenie
m
z maximálna hodnota z
max
z z poháňaného vozidla na povrchoch s rozdielnou adhéziou
MALS AL

PRÍLOHA 6 – Doplnok 2
Využitie adhézie
1. Metóda merania
1.1. Určenie koeficientu adhézie (k)
1.1.1. Koeficient adhézie (k) sa určí ako podiel najväčšej brzdnej sily dosiahnutej bez blokovania kolies a príslušného
dynamického zaťaženia brzdenej nápravy.
1.1.2. Skúšané vozidlo sa brzdí len jednou nápravou z počiatočnej rýchlosti 50 km/h. Brzdné sily musia byť rozdelené
medzi kolesá tejto nápravy tak, aby sa dosiahol maximálny brzdný účinok. Pri rýchlostiach od 40 do 20 km/h
musí byť protiblokovací systém vypnutý alebo byť mimo činnosť.
1.1.3. Na stanovenie najväčšieho pomerného brzdného spomalenia vozidla (z ) sa vykoná viacero skúšok pri
max
prírastkoch tlaku v brzdovom potrubí/vyžadovanej hodnoty brzdenia. Počas každej skúšky sa udržuje
konštantná sila na ovládači a pomerné brzdné spomalenie sa určí na základe času (t) potrebného na zníženie
rýchlosti zo 40 na 20 km/h podľa rovnice:
0:566
z¼
t
z je maximálna hodnota z; t je v sekundách.
max
1.1.3.1. Blokovanie kolesa môže nastať pri rýchlostiach nižších než 20 km/h.
1.1.3.2. Začne sa s minimálnou nameranou hodnotou t, ktorá sa označí t , potom sa zvolia tri hodnoty t, ktoré sú
min
v intervale t a 1,05 t , a vypočíta sa ich aritmetický priemer t ,
min min m
0:566
potom sa vypočíta: z ¼
m
t
m
Ak sa dokáže, že z praktických dôvodov nie je možné získať tri hodnoty vymedzené vyššie, je možné použiť
hodnotu minimálneho času t . Stále však platia ustanovenia bodu 1.3.
min
1.1.4. Brzdné sily sa vypočítajú z nameraného pomerného brzdného spomalenia a valivého odporu nebrzdenej
nápravy, ktorý sa rovná 0,015 statického zaťaženia nápravy pre poháňanú nápravu a 0,010 statického
zaťaženia pre nepoháňanú nápravu.
1.1.5. Dynamické zaťaženie nápravy sa určí podľa vzorcov uvedených v prílohe 5 k tomuto predpisu.
1.1.6. Hodnota k sa zaokrúhli na tri desatinné miesta.
1.1.7. Skúška sa potom opakuje s ďalšou nápravou (nápravami), ako je vymedzené v bodoch 1.1.1 až 1.1.6.
1.1.8. Napríklad pre dvojnápravové vozidlo s pohonom zadnej nápravy a s brzdenou prednou nápravou (1) sa
koeficient adhézie (k) určí podľa rovnice:
k ¼
z
m
• P • g – 0:015F2
f h
F1 + • z
m
• P • g
E
Ostatné symboly (P, h, E) sú vymedzené v prílohe 5 k tomuto predpisu.
1.1.9. Zistí sa jeden koeficient pre prednú nápravu k a jeden pre zadnú nápravu k.
f r

1.2. Určenie využitia adhézie (ε)
1.2.1. Využitie adhézie (ε) je vymedzené ako podiel najväčšieho pomerného brzdného spomalenia s protiblokovacím
systémom zapnutým (z ) a koeficientu adhézie (k ), t. j.:
AL M
z
ε¼ AL
k
M
1.2.2. Najväčšie pomerné brzdné spomalenie (z ) sa zistí z počiatočnej rýchlosti vozidla 55 km/h s plným
AL
cyklovaním protiblokovacieho brzdového systému, ako priemerná hodnota z troch skúšok, ako je uvedené
v bode 1.1.3 tohto doplnku, pričom sa použije čas potrebný na zníženie rýchlosti vozidla zo 45 km/h na
15 km/h podľa tohto vzorca:
z
¼0:849
AL
t
m
1.2.3. Koeficient adhézie k sa určí ako vážená hodnota použitím dynamického zaťaženia náprav:
M
k • F + k • F
k ¼ f fdyn r rdyn
M
P • g
kde:
F ¼F + h • z • P • g
fdyn f E AL
F ¼F – h • z • P • g
rdyn r E AL
1.2.4. Hodnota ε sa zaokrúhli na dve desatinné miesta.
1.2.5. V prípade vozidla vybaveného protiblokovacím systémom kategórie 1 alebo 2 sa hodnota z týka celého
AL
vozidla s protiblokovacím systémom v činnosti, pričom využitie adhézie (ε) je dané tým istým vzorcom, ktorý
je uvedený v bode 1.2.1 tohto doplnku.
1.2.6. V prípade vozidla vybaveného protiblokovacím systémom kategórie 3 sa hodnota z zistí pre každú nápravu,
AL
ktorá má najmenej jedno priamo ovládané koleso. Napríklad pre dvojnápravové vozidlo s protiblokovacím
systémom pôsobiacim na zadnú nápravu (2) je využitie adhézie (ε) dané vzorcom:
ε ¼
z
�AL
• P • g – 0:010F1�
2 h
k2 F2 – • z
AL
• P • g
E
Tento výpočet sa vykoná pre každú nápravu, ktorá má aspoň jedno priamo ovládané koleso.
1.3. Ak je ε > 1,00, koeficient adhézie sa odmeria znova. Pripúšťa sa tolerancia 10 %.

PRÍLOHA 6 – Doplnok 3
Brzdný účinok na povrchoch s rozdielnou adhéziou
1. Predpísané pomerné brzdné spomalenie uvedené v bode 5.3.5 tejto prílohy možno vypočítať na základe nameraného
koeficientu adhézie oboch povrchov, na ktorých sa vykonáva skúška. Tieto dva povrchy musia spĺňať podmienky
predpísané v bode 5.3.4 tejto prílohy.
2. Koeficienty adhézie (k a k ) pre povrchy s vysokým a s nízkym koeficientom adhézie sa určia podľa ustanovení bodu
H L
1.1 doplnku 2 k tejto prílohe.
3. Pomerné brzdné spomalenie (z ) pre naložené vozidlá je dané týmito vzťahmi:
MALS
� �
4k + k
z ≥ 0:75 L H a z ≥ k
MALS 5 MALS L

PRÍLOHA 6 – Doplnok 4
Metóda voľby povrchu s nízkym koeficientom adhézie
1. Technická služba musí mať k dispozícii údaje o koeficiente adhézie vybratého povrchu, ako je to vymedzené
v bode 5.1.1.2 tejto prílohy.
1.1. Tieto údaje musia zahŕňať krivku koeficientu adhézie v závislosti od sklzu (od 0 do 100 % sklzu) pre rýchlosť
približne 40 km/h.
1.1.1. Maximálna hodnota krivky sa označí symbolom k a hodnotu 100 % sklzu bude predstavovať symbol k .
peak lock
1.1.2. Pomer R sa určí ako podiel k a k .
peak lock
k
R¼ peak
k
lock
1.1.3. Hodnota R sa zaokrúhli na jedno desatinné miesto.
1.1.4. Povrch, ktorý sa použije, musí mať hodnotu pomeru R medzi 1,0 a 2,0(1).
2. Pred skúškami sa technická služba musí uistiť, že zvolený povrch spĺňa stanovené požiadavky a musí byť
informovaná o:
skúšobnej metóde, podľa ktorej sa stanovila hodnota R,
type vozidla,
zaťažení jednotlivých náprav a type pneumatík (musia sa vykonať skúšky s rôznymi zaťaženiami náprav
a rôznymi pneumatikami a výsledky sa musia predložiť technickej službe, ktorá rozhodne, či sú reprezentatívne
pre vozidlo, ktoré sa má typovo schváliť).
2.1. Hodnota R sa musí uviesť v skúšobnom protokole.
Kalibrácia povrchu sa musí vykonať aspoň raz za rok, a to reprezentatívnym vozidlom, aby sa overilo, či
hodnota R zostáva konštantná.
(1) Kým nebudú všeobecne k dispozícii takéto skúšobné povrchy, uznáva sa v závislosti od dohody s technickou službou pomer R až do
hodnoty 2,5.